Výšivka na tyle „tilangrová robota”

Pri pohľade na skromnejší ľudový odev z myjavského regiónu človeku možno uniknú jeho vyšívané prvky. Nenápadne sú výšivky na obojku či kasanici. Vo Vrbovciach spod prúcla vykúka vyšívaný rubáč. Technicky najnáročnejšie výšivky by sme našli na čepcoch a ručníkoch. Ide o výšivku na tyle, ktorá je známa aj v okolí Trnavy alebo na Záhorí.

Aby mohla vzniknúť výšivka na tyle - "tilangrová robota", bolo treba viacero ingrediencií. Okrem ihly a nite sú potrebné dve rôzne látky - vzdušný tyl a jemné plátno - batist, biely vapér alebo mol. Dôležitá je aj predloha - mustra. Ide o vzor "napísaný" na pevnejšom papieri.

Továrenský tyl sa stal súčasťou pánskych a meštianskych šiat na začiatku 19. storočia. V druhej polovici 19. storočia začal prenikať do ľudového prostredia, v tomto čase sa už objavujú výšivky na tyle. Vyšívačky museli byť veľmi zdatné. Plnú výšivku, dierkovú výšivku, preťahovanie nití a gatre, to všetko spolu spojili, aby vznikla výšivka na tyle. 

Na Myjave hovorili vyšívačkám "švajdleny". Do myjavského regiónu prenikla technika vyšívania na tyle pravdepodobne z okolia Trnavy. Bodnár uvádza, že z Dolnej zeme prišla na Myjavu istá Alžbeta Úradníčková, ktorá bola chýrna "švajdlena". Sama kreslila a vyšívala vzorčeky na čepce, ktoré nazývali "dolinárske". Myjavské "švajdleny" začali vzory napodobňovať a sami navrhovať, čím vzniklo veľké množstvo rôznych vzorov, z ktorých si zákazníčky vyberali. Následne sa dohodli na cene, prípadne na počte vajec, syru a iných surovín, s ktorými túto krásnu prácu zaplatili. Obľúbenými vzormi boli: "gatrový", "ružičkový", "kláskový", "na dubový list", "iskerkový", "zvončekový", "čočovičkový", "prútkový", "hroznový" atď. 

Pravdepodobne poslednou vyšívačkou bola Alžbeta Sivákova (1909 - 1983) z Myjavy. Vyšívala náčelníky a dienka čepcov, pre mestské ženy i dečky a kapesníčky. Bolo zvykom, že nevesta pred sobášom dala ženíchovi vyšitý kapesníček s monogramom, ktorý si ženích založil do vrecka na saku.

Július Bodnár vo svojej knihe o Myjave píše: "Výšivky myjavské sú ako tie skromné kvetinky na ústraní, nepadnú hneď do očí, nie sú krikľavé. Na bielej látke biele kvety, že ich skoro ani nezbadať, len keď sa im človek bližšie prizrie, vidí v prevedení ich krásu a veľkú zručnosť." Nabudúce si pri pohľade na žienky v kopaničiarských krojoch všímajte jemné čipky a biele výšivky na čepcoch. Objavíte skromnú krásu, za ktorou sa skrýva silné umelecké cítenie a množstvo hodín práce. 

Alžbeta Siváková a Kristína Liberčanyiová boli známe vyšvačky. Ak viete o iných vyšívačkách alebo máte doma po nejakej vyšívačke mustry, práce - výšivky na tyle, budem rád, ak sa mi ozvete na mail: michal.halabrin8@gmail.com 

Knižné zdroje:

Bodnár Július, Myjava: Nákladom a tlačou kníhtlačiarne Daniela Pažického 1911. 525 s.
(Dostupné na https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1951/Bodnar_Myjava)

Danglová Oľga, Výšivka na Slovensku. Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby 2009. 267s.

ISBN: 978-80-88852-66-7
Holéczyiová Elena, Výšivka v oblasti Trnavy. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1968. 172 s. ISBN: 71-064-68

Ústne zdroje: príbuzní vyšívačiek.