Vyšívané košele

Výšivku i čipku by sme našli na pánskych košeliach v rôznych regiónoch Slovenska. V kopaničiarskej oblasti nosili muži na sviatok bielu košeľu so šnúrkami. Tá sa spolu so súkenným odevom začala vytrácať už na začiatku 20. storočia. Muži sa popánštili a šatili sa do oblekov. Niektorí v obleku nosili vyšívané košele. Ako sa tam tá výšivka dostala? 

Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní a potlačení Slovenského povstania nastalo obdobie silnej maďarizácie. Slovenská inteligencia chcela pozdvihnúť národ a zorganizovala v roku 1887 v Turčianskom Svätom Martine výstavu slovenských výšiviek. Vystavených bolo viac ako 1600 exponátov od 580 majiteľov. Návštevníci mohli obdivovať celé kroje, ich súčasti, výšivky a čipky. Pred vstupom ich vítal pristavený pavilón Slovenská brána. Jej stavitelia sa inšpirovali oravskými drevenicami. I toto prispelo k umeleckému formovaniu Dušana Jurkoviča k využívaniu ľudových prvkov v modernej architektúre.

Na výstave prehovorili významní dejatelia. Svojou poslednou rečou zaujal i Jozef Miloslav Hurban. Následne sa národovci dohodli, že začnú v oblekoch nosiť košele s vyšívanou náprsenkou. Táto myšlienka sa rýchlo šírila naprieč slovenskou inteligenciou a prenikla i medzi obyčajných ľudí z kopaničiarskeho regiónu.  

Ako opísať takú náprsenku z Myjavy či Brezovej pod Bradlom? Vyšité krížiky v odtieňoch modrej, bielej a čiernej. Ale nielen to. Ak by sme otvorili staré skrine a skúmali čiernobiele fotografie našli by sme obrovskú variabilitu vzorov a farieb.

Z katalógu zozbieraných vzorov vyberám tie najzaujímavejšie. Tak ako šikovné ruky vyšívali súčasti ženského odevu a domáci textil, využili všetky známe techniky i pri vyšívaní mužských košieľ. 

Všimnite si plnú výšivku. Stehy sú kladené husto vedľa seba. Vznikajú hladké plochy, ktoré vytvárajú krásne ornamenty. 

Pri vyšívaní hrachovinky sa vyťahujú v jednom smere z plátna nite. Napríklad vytiahneme vodorovné vlákna a ostanú vlákna zvislé. Práve tie sa obšijú, pričom vznikajú skupinky rôznofarebných štvorčekov či obdĺžnikov. Tie vytvárajú všakovaké geometrické vzory.

Nespočítateľné množstvo vzorov a farieb bolo krížikových náprseniek. Stane sa, že rovnaký vzor v inej farebnej kombinácii ukáže úplne inak. 

Často si autorka výšivky svoju prácu "podpísala". V spodnej časti náprsenky pozmenila vzor alebo použila iné farby. Takéto kúsky sú veľmi cenné. 

Technický náročnou náprsenkou sa mohli pýšiť muži v Lubine, v Bzinciach pod Javorinou a okolí. Okrem už spomínaných techník mali košele vyšívané aj proránkovou výšivkou. Zdatnej vyšívačke také dielo mohlo trvať aj viac ako 250 hodín 

Výnimočnou výšivkou je pavúčiková. Náprsenku s touto výšivkou som videl zatiaľ v Priepasnom, v Turej Lúke, v Brestovci a v Lubine.

Tak, ako pri výreze, prestrihnú sa niektoré vodorovné aj zvislé vlákna. Tie, ktoré ostanú, sa vyšívajú hrachovinkou. V mieste, kde sa stretávajú hrachovinky, urobí sa obšívaná dierka. Boky hrachoviniek sa spojovacími nitkami trošku stiahnu. Vzniká akási kvetinka alebo pavúčik. Každý v tom vidí niečo iné.

Veľmi zaujímavá náprsenka je i z hrachovinkovej siete, na ktorej sú vyšité kvety. 

A kto vyšíval tieto krásne košele? Šikovné ruky žienok, mamičiek, babičiek, možno i ruky šikovných mužov. Z lásky žena vyšívala náprsenku svojmu mužovi. K šikovnosti mohli prispieť i školy založené v priebehu prvej polovice dvadsiateho storočia. Na pracovnom vyučovaní sa dievčatá učili aj ručné práce. A možno boli niektoré dievky nešikovné a tak náprsenku kúpili od tej šikovnej alebo napríklad zo skalického vyšívačského družstva.

Také aj onaké košele nosili chlapci a chlapi vždy hrdo. A hrdo ich nosia až dodnes. 

Autor: Michal Halabrín

Zdroje:
Jurčišinová Nadežda, Martinské augustové slávnosti v roku 1887

https://www.teraz.sk/jmhurban/posledna-hurbanova-navsteva-v-martine/305483-clanok.html

Vlastný výskum vyšívaných košieľ 

Košele z obrázkov pochádzajú zo súkromných zbierok.